Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

Drevenička    V roku 1246 kráľ Belo IV. dal majetok, ktorý nebol pomenovaný ležiaci medzi dvoma ramenami potoka Črmník, zemanovi Demeterovi, Pavlovmu synovi. Na tomto území vznikla Dúbrava. O období jej vzniku svedčia najstaršie stavebné časti tamojšieho ranogotického farského kostola, pochádzajúce údajne z pooslednej tretiny 13. storočia.

 

    Ak pripúšťame, že Dúbrava pred rokom 1264 neexistovala a výstavba tunajšieho kostola spadá do začiatočného obdobia Dúbravy, je pravdepodobné, že ju vybudovali obyvatelia využívajúci práva šoltýskych dedín, v ktorých zvyčajne krátko po ich vzniku vystavali kostoly. Najstaršia písomná správa o už jestvujúcej Dúbrave je až z roku 1372. Začiatky tunajšieho sídliska spadajú do obdobia krátko po roku 1264. Názov obce Dúbrava je odvodený zo slova "dub" a dosvedčuje, že tunajšie sídlisko vzniklo po vyklčovanom dubovom lese.Drevenička


    Dúbrava bola samostatnou farnosťou. Kostol bol zasvätený apoštolovi Ondrejovi.


    V Dúbrave už v 14. storočí stál mlyn. V druhej polovici 14. storočia dúbravskí poddaní vybudovali v susedstve staršieho nové sídlo. Prejavilo sa to aj v názvoch Dúbravy vznikom dočasných názvov: Nižná Dúbrava a Vyšná Dúbrava.


    Od 13-15. storočia patrila Dúbrava zemanom z Ráztok a časť v 15.-16. storočí zemanom dúbravským. Časť Dúbravy v 16. storočí postupne patrila zemanom Lehotskovcom, Kubínskovcom a zemanom z Andíc.

Baník
    Roku 1596 tu žilo už sedem želiarskych rodín, ktoré obrábali majerské polia. Dve poddanské usadlosti boli opustené. Okolo roku 1600 patrila Dúbrava k stredne veľkým dedinám, o baníctve sa však do tejto doby nikde nenachádza žiadna zmienka.


    Z obecnej kroniky Dúbravy sa dozvedáme, že v II: polovici 19. storočia zdedila tamojšie banské polia istá veľkostatkárka z rodiny Jóbovej z Prosieka. V úseku Predpekelná zamestnávala osem baníkov z Dúbravy. Antimonovú rudu odstreľovali čiernym prachom a na povrch ju vynášali v drevenýh korýtkach. Potom ju vytápali v hlinených nádobách a takto získaný regulus odvážali raz do mesiaca majiteľke baní. Začiatkom 20. storočia práce v dúbravských baniach majitelia zastavili a baníci odchádzali za robotou do cudziny, hlavne do Francúzska a Belgicka. Po roku 1918 väčšinu obyvateľov tvorili baníci, ktorí pracovali v Handlovej.


    Ťažba potom začala ožívať až pred II. svetovou vojnou, keď začal rásť záujem o antimón.
Po roku 1945 nastal všestranný rozvoj obce. Obyvatelia pracovali v rudných baniach, v poľnohospodárstve, a v priemyselných závodoch v Liptovskom Mikuláši.

Kostol
    Po roku 1989, tak ako v celej našej republike, sa banícka činnosť dostala do úzadia aj v našej obci. Dochádza však k rozvoju drobného podnikania, v ktorom našlo veľa občanov pracovné príležitosti. Veríme však, že baníctvo ešte úplne v Dúbrave nezanikne a popri turistickom ruchu, ktorý sa v tomto regióne postupne rozvíja, bude jedným z odvetví, ktoré zabezpečí rozvoj obce.


 

dnes je: 24.7.2017

meniny má: Vladimír

Za obsah zodpovedá
webmaster

Správca obsahu:
Obec Dúbrava,
Obecný úrad,
032 12 Dúbrava 191,
IČO 00315 176

Technický prevádzkovateľ:
WEBYGROUP, s. r. o.
Nižovec 2a,
960 01 Zvolen

webygroup
ÚvodÚvodná stránka